Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály a na stránke asb.sk
Drevo sa nielen v škandinávskych krajinách považuje za historický ekologický stavebný materiál s dobrými tepelnotechnickými, estetickými, úžitkovými, technologickými a mechanickými vlastnosťami. Preto inšpirujúcim príkladom pre slovenských výrobcov môže byť napríklad aj výroba kvalitných zrubových stavieb vo Fínsku.
Dôležitú úlohu pri výstavbe zrubových domov zohráva vzťah k tradícii a histórii. Na druhej strane, v severských krajinách sa drevo považuje za národnú strategickú a obnoviteľnú surovinu, ktorá tvorí zdroj príjmov národného hospodárstva. Platí to najmä vo Fínsku, kde drevospracujúci priemysel a informačné technológie tvoria základ v národnej ekonomike. Dlhodobou premyslenou politikou sa docielila vysoká miera zhodnotenia tejto strategickej suroviny. Zabránilo sa vývozu nespracovanej guľatiny, naopak, podporuje sa export výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, napríklad prefabrikovaných stavebných systémov a stavebnostolárskych výrobkov.
Vo fínskych drevospracujúcich podnikoch a podnikoch na výrobu drevených stavebných konštrukcií vidieť modernizáciu s nasadením informačných technológií. Z tohto pohľadu sa zdá, že slovenský drevospracujúci priemysel a ťažba dreva sa uberajú opačným smerom. Surovinovú základňu stavebného priemyslu vo Fínsku tvorí domáca surovina drevo, najmä z polárnej borovice. Ide o strom, ktorý rastie v páse zhruba 100?km nad a pod polárnym kruhom.
Vlastnosti polárnej borovice
Na štruktúre a vlastnostiach tohto dreva sa podpísali extrémne klimatické podmienky. Spomedzi mäkkých drevín patrí k najhúževnatejším a najtrvanlivejším. Má dobré tepelnotechnické vlastnosti a vysokú objemovú stálosť pri zosychaní. Aj preto sa fínske drevené zrubové domy z polárnej borovice považujú za kvalitné.
Spôsob výstavby zrubových domov vo Fínsku
Z hľadiska tepelnej ochrany sa pri týchto drevostavbách paradoxne uprednostňuje spôsob výstavby z jednovrstvových zrubových stien pred sendvičovou skladbou plášťa. Dôvodov je niekoľko:
- podpora historického tradičného spôsobu výstavby, ktorý je najbližšie k prírode (pre fínskeho stavebníka je neprijateľné obkladať natívne priznané drevo izoláciou, najmä ak nie je na prírodnej ekologickej báze);
- drevo má po ustálení vlhkosti v stavbe lepšie tepelnotechnické vlastnosti, ako sa uvádza vo výpočtoch (pri preukazovaní tepelnotechnických vlastností sa vo Fínsku pre borovicu uvažuje súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,12 W/(m . K), čo je 1,5-násobne menej ako pre mäkké drevo podľa STN 73 0540. Vzhľadom na ďalšie vlastnosti dreva, napr. sálavé a akumulačné, majú drevené zrubové stavby pri zabezpečení tepelnej pohody podstatne nižšiu spotrebu tepla na vykurovanie, akoby sa podľa výpočtov očakávalo;
- drevené zruby majú podľa výskumov zhruba 6-násobne nižšiu energetickú náročnosť pri výstavbe ako stavby na silikátovej báze. Takisto majú zápornú bilanciu energie na likvidáciu, čo môžu byť prínosom v celkovej bilancii energie počas životného cyklu ekonomicky navrhnutej budovy.
Aj pre tieto dôvody nemajú vo Fínsku natívne zrubové domy nijaký problém s preukazovaním tepelnej ochrany a energetickou certifikáciou (pre túto kategóriu sú zmysluplne vyčlenené samostatné normatívne požiadavky).
Typická konštrukcia novodobého fínskeho zrubu
Novodobý fínsky zrub je zo štvorstranne opracovaného lepeného alebo masívneho dreva (v závislosti od hrúbky a požadovaných vlastností), s dômyselnou geometriou na tesnenie stykov s dvoma štádiami – odvodom vody a drážkou na aplikáciu tesnenia proti infiltrácii vzduchu, s prepracovaným systémom rohových stykov, kotvení, výstužných prostriedkov a všetkých uzlových detailov. Pri veľkých výrobcoch s automatizovanými linkami je profil často unifikovaný v niekoľkých základných rozmeroch, ktoré sa premietnu aj do tvaru stropnice.
Počítačom podporený systém kontroly kvality zvyšuje štandard a umožňuje robiť menšie množstvo chýb či nepodarkov. Všetky drážky na tesárske spoje, styky a rozvody inštalácií sú vytvorené na presných drevoobrábacích centrách s CNC strojmi.
Konštrukčné systémy sú dlhodobo odskúšané a overené praxou, majú však svoje limity z hľadiska rozmerov či celkovej dispozície. Tieto parametre ale majú výrobcovia podchytené v podkladoch pre projektantov a vďaka dobre fungujúcej technickej podpore v návrhovej a predvýrobnej fáze.
Výrobcovia orientovaní na vývoz majú prepracovaný systém expedície, balenia, označenia jednotlivých dielov, dopravy a samotnej montáže, takže výstavba týchto domov je pomerne jednoduchá a rýchla. Napriek tomu sa neodporúča zveriť montáž neprofesionálnej firme, lebo zruby sa expedujú vo výslednej mechanickej povrchovej úprave, ktorá umožňuje vyniknúť nezvyčajnej textúre dreva, ale na ktorej vidieť každé – i najmenšie – poškodenie, opravy či prebrúsenie povrchu.
Výsledkom je stavba, ktorú nemožno vnímať len v rovine fyzikálno-technických charakteristík. Často znamená aj podstatnú zmenu životného štýlu a vnímania obytného prostredia. Výroba zrubových stavieb vo Fínsku je v súčasnej situácii podnetná aj pre slovenských výrobcov.
prof. Ing. Jozef Štefko, CSc. / Foto: archív autora, Kontio
Autor pôsobí na Katedre nábytku a drevárskych výrobkov na Drevárskej fakulte TU Zvolen.