Článok bol uverejnený v časopise Môj dom a na stránke mojdom.zoznam.sk
Opäť si nás našli. Kresba dreva, charakteristická vôňa, spätosť s tradíciou a otvorené možnosti pre súčasných architektov a investorov naklonených výhodám drevených konštrukcií. V prípade súčasných fínskych drevených zrubov sa remeselná skúsenosť stretáva s prvkami modernej architektúry v projektoch a realizáciach firiem, ktoré si vytvorili zázemie aj v našej krajine.
Zrubový obytný dom sa vo Fínsku zrodil niekedy v 17. storočí. Dokonca doteraz stoja vo fínskych mestách drevené štvrte z 18. a 19. storočia. Dve storočia sa u nich stavajú aj viacpodlažné drevené obytné domy s rámovými konštrukciami. Architektúra z dreva ponúka útulný, estetický a najmä funkčný obytný priestor. Súčasné zrubové drevostavby fínskeho typu vyhovujú tým, ktorí sa pri bývaní v súlade s prírodou nechcú vzdať komfortu a výhod typických pre prímestskú zástavbu. Základný prírodný materiál drevených stavieb je príťažlivý nielen svojím pôvodom a príjemným povrchom, ale necháva staviteľom voľnosť pri zhotovení detailov. Architektúra a interiér súčasných zrubov sa nebráni zaskleným plochám, vybraným detailom z ocele, mramoru alebo vzácnych drevín.
Viac o fínskych zruboch a ich popularite sme sa dozvedeli od prof. Ing. Jozefa Štefka, CSc., ktorý pracuje na Technickej univerzity vo Zvolene na Oddelení drevených stavebných konštrukcií.
Drevo – fínska stratégia
Fínsko je dôverne známe ako krajina tisícich jazier (presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov) a severských lesov, ktoré zaberajú asi 68 percent súše. Všetko sa spája v drsnej nedotknutej severskej prírode sem-tam prerušenej ostrovmi vyspelej civilizácie. Obytné sídla sú väčšinou zakomponované do zalesnenej krajiny a mnohé z nich pri pohľade z lietadla ani nerozpoznáme. Architektúra drevostavieb severu Európy a zvlášť zrubových domov je fenomén, ktorý osloví vari každého – odborníka i laika. Fínske drevené zrubové domy začínajú byť pojmom na stavebnom trhu pre náročnú bohatšiu klientelu v Európe, krajinách bývalého Sovietskeho Zväzu či Japonska a, ako sa ukazuje, i u nás. Zaslúžil sa o to tak dizajn, ktorý reflektuje tradíciu a nádhernú severskú prírodu, ako aj špičkové technológie, ktoré sú zárukou kvality. Najpoužívanejšiu severskú borovicu zocelili drsné klimatické podmienky v páse výskytu zhruba 100 km nad a pod polárnym kruhom. Spomedzi mäkkých drevín ide o jednu z najhúževnatejších a najtrvanlivejších drevín. Má vynikajúce tepelnotechnické vlastnosti, vysokú objemovú stálosť pri zosychaní, trvanlivosť danú vysokým obsahom živice, príjemnú farbu, textúru a vôňu. Ak k tomu prirátame tradične dobrú architektúru, vynikajúce opracovanie a úroveň detailu, potom môžu vznikať výnimočné drevostavby s interiérom verným odkazu severského dizajnu v symbióze s estetikou a kvalitou zrubovej konštrukcie.
Vo Fínsku považujú drevo za národnú strategickú obnoviteľnú surovinu, ktorú si tu mimoriadne vážia a vedia vďaka dlhodobej premyslenej národnej politike zhodnotiť. Okrem iného zamedzili vývoz nespracovanej guľatiny. Štát podporuje export výrobkov s vysokou pridanou hodnotou tak ako je to v prípade drevostavieb. Inak povedané, vo Fínsku zostáva väčšia časť zisku zo spracovania dreva, vytvorených je viac pracovných príležitostí, naštartovaný ekonomický rast v oblasti, ktorá má dlhodobo oveľa väčšiu perspektívu ako napríklad automobilový priemysel. K tomu všetkému sa patrí povedať, že Fínsko je považované za krajinu s nulovou korupciou.
Polárna borovica
Husté drevo polárnej borovice vyrastá na suchých neúrodných pôdach, na skalnatých aj močiarnych podkladoch. Na svoj rast vyžaduje veľa slnka a čistý vzduch. Severné Fínsko poskytuje lepšie geologické a klimatické podmienky ako ostatné regióny sveta. Drevina z tvrdých klimatických podmienok rástla pomaly, preto má uzatvorenú štruktúru. Drevo je tvrdšie, odolnejšie a sadanie zrubovej stavby nastáva v menšej miere. Svoje vlastnosti si udržiava po desaťročia.
Hranaté zruby
Hranatý tvar je vhodný na klasickú aj modernú architektúru. Budovy s ich použitím dostanú elegantné, nadčasové a čisté línie. Lepené zruby sa menej krútia, zmrašťujú a lepením môžu získať väčšiu hrúbku. Takto nie je potrebná dodatočná izolácia ani v arktických podmienkach.
Guľaté zruby
Guľaté zruby sú výrazné a charakteristické. Vďaka nim vzniklo mnoho luxusných projektov v Európe a Ázii. Kvalitu ich konštrukcie preverili zemetrasenia a tajfúny v Japonsku, extrémna vlhkosť v Thajsku, enormné množstvo snehu v Alpách či mrazivé teploty v Laponsku.
Dodatočná izolácia
Podľa požiadaviek zákazníka možno použiť tenší zrub v spojení s dodatočnou izoláciou. Aplikácia izolácie z vnútornej alebo vonkajšej strany nielenže umožní stavebníkovi postaviť nízkoenergetický dom s veľmi nízkymi nákladmi na vykurovanie, ale dáva mu aj slobodu pri voľbe pohľadových stien, ktoré sa dajú povrchovo rôzne upraviť.
(Kontio)
Zrub v obľube
Pochopiť veľkú popularitu drevených stavieb vo Fínsku – najmä tradičnej zrubovej konštrukcie a ich vzťah k drevu – znamená chápať predovšetkým tamojší blízky a emotívny vzťah k prírode. Vznikol historickým vývinom a neuponáhľaným, uvážlivým životným štýlom. Pri návšteve Fínska nájdeme množstvo zaujímavých objektov pôvodnej architektúry – zrubových domov, drevených kostolov. Popri nich vyrástli súčasné stavby inšpirované pôvodnou drevenou architektúrou. Drevený zrubový rodinný dom je vo Fínsku štandardnou realitou alebo aspoň želaním pre väčšinu obyvateľov. Dôvodom je spomínaný vzťah k tradícii a vysoká úroveň ekologického povedomia. Obyvatelia vnímajú drevo ako obnoviteľný prírodný materiál, ktorý znamená prínos pre životné prostredie, znižuje celkovú energetickú náročnosť budov. Odborníci tvrdia, že drevo viaže z ovzdušia skleníkové plyny, najmä kysličník uhličitý, už počas rastu stromu, že drevené zruby majú zhruba šesťnásobne nižšiu energetickú náročnosť pri výstavbe a výrobe stavebných materiálov v porovnaní so stavbami na silikátovej báze. Zruby majú aj zápornú bilanciu energie potrebnej na likvidáciu.
Aj keď Fínsko je krajina so severskou klímou a tuhou zimou, paradoxne sa tu uprednostňuje spôsob výstavby z jednovrstvových zrubových stien pred sendvičovou skladbou plášťa. Fínski stavbári si celkovo nerobia ťažkú hlavu z tepelnej ochrany či energetickej certifikácie – pre túto kategóriu sú vyčlenené samostatné normatívne požiadavky napríklad aj preto, že reálne postavené drevené zrubové stavby majú pri zabezpečení tepelnej pohody podstatne nižšiu spotrebu tepla na vykurovanie, ako by sa podľa výpočtov očakávalo.
Typicky fínsky
Cenu zrubu určuje materiál a technológia vyhotovenia. Ide o štvorstranne opracovaný zrub z lepeného alebo masívneho dreva s dômyselne riešenými stykmi zrubov. Tie zabezpečujú odvod zrážkovej vody. Sú spoľahlivo utesnené tesniacimi profilmi proti infiltrácii vzduchu a majú prepracovaný systém rohových stykov, ostení okenných a dverných otvorov a všetkých uzlových detailov. Pri veľkých výrobcoch sa profily vyrábajú v automatizovaných linkách, ktoré riadia počítače podporené systémom kontroly kvality s čiarovými kódmi. Takto sa zabezpečí vysoká kvalita a malé množstvo chýb či nepodarkov. Všetky drážky na tesárske spoje, styky a rozvody inštalácií sú už zvyčajne vytvorené na presných drevoobrábacích číslicovo riadených strojoch. Niektoré výrobné haly výrobcov drevostavieb vo Fínsku už pripomínajú scény z futuristických filmov. I keď konštrukčné systémy sú dlhodobo odskúšané a overené v praxi, majú svoje limity, ktoré sa súvisia s rozmermi či celkovou dispozíciou obytnej plochy. To má väčšina výrobcov podchytené vypracovanými podkladmi pre projektantov a perfektne fungujúcou technickou podporou či samotnou projekciou za výdatnej podpory výpočtovej techniky. Exportne orientovaní výrobcovia majú prepracovaný systém expedície, balenia, označenia jednotlivých dielov, dopravy a samotnej montáže, takže stavba takéhoto domu pripomína hru so stavebnicou Lego s podrobným manuálom. Napriek tomu sa neodporúča zveriť montáž laikom. Zruby sa expedujú vo výslednej mechanickej povrchovej úprave, ktorá dovoľuje vyniknúť textúre dreva a na ktorej vidieť každé – i najmenšie – poškodenie, opravy či prebrúsenie povrchu.
Moderný fínsky zrubový dom nemožno vnímať len v rovine fyzikálno-technických charakteristík či kvality architektúry. Ide o ucelený systém so zmysluplne a účelne využitou dispozíciou, ktorý by mal byť začlenený do prírodného prostredia. Nesmie tu chýbať sauna. Výroba zrubových stavieb vo Fínsku môže byť v súčasnej situácii inšpiráciou aj pre slovenských výrobcov. Vybraná klientela náročných zákazníkov však pri výbere spomedzi domácich a zahraničných dodávateľov zrubových domov zrejme uprednostní novodobý zrub zo severskej borovice od renomovaného fínskeho výrobcu.
Foto: Jozef Štefko, Kontio / Text: Jozef Štefko